Mladý futbalový rozhodca: Na tribúnach je veľa špecialistov

Futbal patrí už od útleho detstva medzi záujmy takmer každého chlapca. Zatiaľ čo mnohí ho potom v dospelosti sledujú už iba výnimočne, 22-ročný mladík Roman Tkáč je výnimkou. Jeho láska k športu prerástla do toho, že dnes sa na neho na trávniku pozerajú s rešpektom aj o generáciu starší hráči.

Kedy a prečo si sa rozhodol, že sa staneš futbalovým rozhodcom?

Rozhodovaniu futbalu som sa naplno začal venovať na začiatku roka 2016. Rozhodnutie bolo jednoduché, chcel som vyskúšať niečo nové a osobne mám rád tažké výzvy, ktorou rozhodovanie futbalu určite je.

Aký je postup, ak sa chceš stať rozhodcom? Čo všetko musíš absolvovať?

Postup je jednoduchý, stačí napísať na komisiu rozhodcov (alebo na iný kontakt, ktorý nájdete na stránkach alebo v Úradných správach (US)) futbalového zväzu, ktorý pôsobí v meste alebo okrese, odkiaľ záujemca pochádza. Napríklad ja som z Košíc a Košice majú futbalové zväzy rovno dva - jeden z nich je Mestský futbalový zväz a druhý Oblastný futbalový zväz Košice-okolie, ktorého súčasťou, ako rozhodca, som aj ja.

Ako to celé prebieha môžem prezentovať iba za náš zväz, pretože ostatní to môžu mať nastavené úplne inak. Každý záujemca, ktorý prejaví záujem, prechádza školením, kde sú mu vysvetlené pravidlá, signalizácie rozhodcu a jeho asistentov a mnoho iných vecí, ktoré pripravia nováčika na jeho prvý zápas. Samozrejme, nie je to všetko len o tom, aké školenie dostane. Bez samostatnej práce na sebe to pôjde len tažko.

Následne po vyškolení a napísaní testu z pravidiel futbalu sa uchádzač zúčastňuje niekoľkých žiackych stretnutí ako asistent rozhodcu a zbiera skúsenosti. Následne po niekoľkých zápasoch, pokiaľ je na to pripravený, ho začne obsadzovací úsek delegovať ako hlavného rozhodcu na súťaže žiakov a minižiakov, potom dorastencov a zatiaľ popri tom všetkom sa zúčastňuje ako asistent rozhodcu v sútažiach dospelých.

Aké náročné to pre teba bolo?

Začiatky, a obzvlášť v takomto povolaní, sú vždy a pre každého náročné. Je to ale na jednotlivcovi ako to zvládne, hlavne psychicky. Ja som osobne s tým nemal žiaden problém, psychiku mám silnú, nedotkne sa ma skoro nič (smiech). Je to ale všeobecne tažké, ked’ príde nováčik na svoj prvý zápas, má čo robiť sám so sebou, aby si zvykol na hru, pozičné postavenia, komunikáciu s hráčmi a do toho ešte okolo ihriska alebo na tribúne mal niekoľko desiatok renomovaných rozhodcov a trénerov v jednej osobe, ktorí sa o znení pravidiel dopočuli maximálne z nejakej vlastnej pozmenej verzie od našich športových komentátorov v televízii.

Dokážu teda fanúšikovia rozhodcovi znepríjemniť zápas?

Samozrejme, nájdu sa aj takí špecialisti, ktorí si myslia, že sú zaujímaví, aj keď tomu tak nie je. No ja osobne to tak nevnímam. Nevnímam žiadne vonkajšie podnety ako divákov a ich pokriky, ktoré by ma mohli dostať z absolútnej koncentrácie, čo by mohlo mať za následok zlé posúdenie hernej situácie.

Je fyzicky náročné robiť túto prácu?

Fyzicky je to veľmi náročné. V posledných rokoch sa futbal značne zmenil hlavne čo sa týka rýchlosti hry a tomu sa musia prispôsobiť nie len hráči, ale hlavne rozhodcovia. Pre rozhodcu je nesmierne dôležité mať dobrú kondíciu a stíhať ubehať akcie s hráčmi, pretože stačí veľmi málo, napríklad 1 - 2 metre a ten uhol, s ktorým musí rozhodca pracovať a posudzovať vzniknutú situáciu, je iný, ako keby bol o 2 metre dopredu a, žiaľ, môže sa ľahko stať, že z takto zlého pozičného postavenia to môže vyústiť do rozhodnutia, ktoré môže ovplyvniť konečný výsledok stretnutia. 

Mladý futbalový rozhodca: Na tribúnach je veľa špecialistov

V čom je rozdielne rozhodovať zápas nižšej vekovej kategórie a seniorov?

Líši sa to hlavne rýchlosťou. Niektoré mládežnícke kategórie môžu mať špecificky upravené pravidlá alebo rozmery ihriska a narozdiel od seniorskej kategórie aj upravený hrací čas. Samozrejme, môžu to byť aj iné faktory, ale tie sú už individuálne v závislosti od rozhodcu.

Stáva sa aj pri deťoch, že výrazným spôsobom komunikujú s rozhodcami, ako sme na to zvyknutí u mužov?

Málokedy sa medzi žiakmi nájdu takí, ktorí sa snažia nejako protestovať. No rozhodnutie v neprospech svojho mužstva nemusí zniesť ani najpokojnejší hráč tímu, potom podľa situácie máme svoje páky, ako hráča upokojiť a dostať situáciu pod kontrolu.

Aké páky?

Rozhodovanie futbalu, platí to aj pre iné športy, nie je len o udeľovaní disciplinárnych trestov a posudzovaní priestupkov podľa pravidiel futbalu. Aj napriek tomu, že tieto veci tvoria také to „hlavné gro“, je to hlavne aj o psychológii a umení manažovať ľudí. Tu sa nám naskytujú viaceré možnosti ako pracovať s problémovým hráčom tak, aby sme upokojili situáciu a predišli ďalším nepríjemnostiam z jeho strany. Medzi to napríklad patrí verejné upozornenie, upozornenie hráča cez kapitána mužstva a iné. No nie vždy a v každej situácii sa dajú aplikovať jednotné postupy. V prípade, keď nie sú účinné opatrenia ľahšieho charakteru napríklad vo forme spomínaného upozornenia, prichádzajú na rad disciplinárne sankcie, teda žltá karta, poprípade červená karta, resp. druhá žltá karta, kde v oboch prípadoch je hráč vylúčený z hry a jeho stretnutie sa končí.

Akú najnepríjemnejšiu situáciu si pri rozhodovaní zažil?

Každé zlé rozhodnutie, ktoré spravím, je pre mňa nepríjemné, no sme ľudia. Musíme sa s tým rýchlo vyrovnať a počas zápasu na to nemyslieť. Také situácie s pochybeniami si po zápase podrobne rozanalyzujeme, aby sme vedeli, prečo nastali a aby sme sa im vedeli vyvarovať v ďalších stretnutiach.

Oplatí sa rozhodovanie aj finančne?

Áno. Pre študentov, ale samozrejme aj pre ostatných, je to podľa mňa veľmi dobrá forma privyrobenia si počas víkendov a zároveň sa tak dá aj udržiavať v kondičnej forme.

Keď sleduješ futbal v televízii, prípadne priamo na štadióne, ale vtedy, keď nerozhoduješ, dokážeš si ho ešte užiť ako fanúšik?

Samozrejme, aj keď ten pohľad na hru už nie je taký ako niekedy býval. Teraz je, povedal by som, viac s profesionálnym nadhľadom. Človek dokáže lepšie vnímať hru, vie predpovedať, aká situácia môže nastať a v neposlednom rade, dokáže sa vyrovnať so situáciou lepšie a rýchlejšie, keď muselo byť na ihrisku proti jeho tímu vykonané nejaké nepopulárne rozhodnutie.

Máš nejaké osobné ciele, ktoré by si v rozhodovaní chcel dosiahnuť?

Áno a sú veľmi dôležité, aby človek ostal motivovaný a stále na sebe pracoval. Napríklad v minulej sezóne som si svoje krátkodobé ciele vytýčil tak, že chcem byť súčasťou seniorského finálového zápasu a jedného mládežníckeho. Ciele sa vyplnili až nad rámec, pretože som na konci sezóny rozhodoval tri finálové stretnutia.

Čo sa týka aktuálnej sezóny, tým krátkodobým cieľom je vylepšiť niektoré nedostatky a ukončiť sezónu s pocitom dobre odvedenej práce. Mojím dlhodobým cieľom je rozhodovať majstrovský zápas slovenskej súťaže.

Napriek tomu, že tvoja kariéra je dá sa povedať, ešte v začiatkoch, podarilo sa ti už dosiahnuť nejaké kariérne úspechy, na ktoré rád spomínaš?

Áno, úspechy sa ale dajú chápať rôzne. Každý zvládnutý zápas je veľký úspech, no vyzdvihnúť môžem obsadenia na náročnejšie, resp. rizikové zápasy, pohárové zápasy vo vyraďovacej časti a samozrejme finálové stretnutia. Ak rozhodca dostane dôveru od komisie rozhodcov viesť takéto zápasy a obzvlášť finále, je to pre neho a celý rozhodcovský tím aj akousi odmenou za dobré výkony počas sezóny.

Medzi moje najväčšie úspechy k tomuto dňu môžem zaradiť obsadenie na seniorské finále, tri mládežnícke finále a osobne veľkým úspechom a zážitkom pre mňa bola možnosť rozhodovať prípravný zápas, keď druholigová Lokomotíva Košice hostila prvoligový MFK Zemplín Michalovce.

Mladý futbalový rozhodca: Na tribúnach je veľa špecialistov