Ukazuje sa, že študovať z pohodlia domova nie je tak celkom pohodlné. Strata dennej formy štúdia so sebou neprináša úľavu. Učenie je odrazu diametrálne odlišné, občas viac, niekedy menej, no stále náročné.
Vysokoškoláci po celom svete sa aktuálne nachádzajú v bezprecedentnej situácií. Zatvorené školy, zatvorené internáty, zatvorené knižnice. Online semináre, online štúdium, skúšky a štátnice dištančnou formou. Podstatou nepriamej výučby je predovšetkým samoštúdium, čo pre vysokoškolákov znamená čítanie obrovského množstva odpornej odbornej literatúry.
Čítaj literatúru ako profesor je publikácia z pera amerického profesora Thomasa C. Fostera, ktorá vyšla v roku 2003. Avšak zaujímavé je, že hoci skutočne ide o príručku, nie je napísaná ako väčšina odborných textov.
Čítať Fostera je takmer ako sedieť na jeho prednáškach na Univerzite v Michigane – jednoduché, poučné, zábavné a najmä priame. Prostredníctvom hovorovej a dynamickej štylistiky autor vytvára dojem dialógu s čitateľom. Splnený sen všetkých vysokoškolákov študujúcich počas karantény!
Zároveň je jeho kniha didaktická. Núti čitateľa spoznávať text spôsobom, ktorý autor sám vysvetľuje a odporúča. Spája tak teóriu s praxou, jazykom zrozumiteľným a prijateľným. Navyše prostredníctvom činnosti, ktorá každého obohacuje – čítaním samotným. A to bez ohľadu na to, či je predmetom záujmu odborná literatúra alebo beletria.
V oboch prípadoch je totiž východiskom interpretácia. Teda porozumenie textu, jeho osvojenie a následná zručnosť aplikovať prečítaný text do nového, vlastného. Interpretáciu človek využíva každý deň, hoci zväčša nevedome. Všíma si určité javy, udalosti, skutočnosti, hodnotí ich, rozpráva o nich. Vysokoškolák to však musí robiť uvedomelo a na podstatne vyššej úrovni, keďže práve interpretácia je základom vyššieho, kriticky zmýšľajúceho vzdelania, ktoré univerzity požadujú.
Totiž tvorba, čítanie a interpretovanie textu nie sú „umením“, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Sú predovšetkým vedou, a ako každý vedecký postup, aj interpretácia uplatňuje empirické poznanie a prax.
Foster vo svojej príručke explicitne vyzýva čitateľa, aby sa „naučil dívať“, teda naučil čítať. Prirovnáva to k spájaniu bodov na papieri. Niektorí ľudia vedia okamžite rozoznať výsledný obraz, ktorý vznikne (predispozícia, umenie), avšak z veľkej časti je to vec zvyku (zručnosť, prax). Pri čítaní je dôležité premýšľať. Len tak sa človek naučí správne „dívať“ a rozoznávať vzorce, opakovania, významy, symboly, väzby. Jednoducho povedané, intertextualitu.
Kniha Čítaj literatúru ako profesor tvrdí, že žiaden text nevychádza z ničoty. Všetky poznatky, princípy, vedomosti čerpajú jeden z druhého. Fungujú ako jeden veľký, navzájom prepojený text. Čím skôr si to čitateľ uvedomí, tým ľahšie premení prečítané slová na vedomosti.
Čo je najpozoruhodnejšie, na rozdiel od ostatných odborných diel, táto kniha uznáva, že človek nemôže vedieť všetko, nedokáže všetko prečítať. Podstatné je pochopiť princíp štúdia, neustále sa zlepšovať, všímať si to podstatné pre náš osobný rozvoj a, samozrejme, interpretovať.
Každému vysokoškolákovi odsúdenému na samoštúdium odporúčam siahnuť práve po tomto živom a zábavnom sprievodcovi čítaním medzi riadkami. Stačí si nájsť chvíľu voľného času a popri ťarche štúdia sa ponoriť do Fosterovej príručky na čítanie, ktorá uľahčí nazeranie na akúkoľvek ďalšiu publikáciu a ešte aj pobaví.
Veď kto by nechcel vedieť čítať ako profesor?
Foto: Amazon, Unsplash
