Chcete zlepšiť váš školský časopis alebo rádio? Nový program 662 vám s tým pomôže

Ak vás láka práca v médiách, máte na vašej strednej škole časopis alebo rádio, ktoré by potrebovalo trocha postrčiť, prípadne by ste ho chceli založiť, nikam neodchádzajte a čítajte ďalej. O pripravovanom projekte Rady mládeže Bratislavského kraja sme sa porozprávali s jej členom Tiborom Lachkovičom.

Prečo sa program nazýva práve 662?

Číslo 6-6-2 je ľahko zapamätateľné, keďže má dve rovnaké číslice a všetky sú párne. Mimo iného sú to posledné tri čísla ISBN knihy Ako sa robia noviny od Andreja Tušera. Je to super kniha, keďže konkrétne my sme sa z nej veľa naučili, čo bolo asi v prvom ročníku na strednej. No a ako som raz prišiel do mojej kancelárie, tak zhodou okolností bola na stole jej kópia a mne v tom momente napadlo: „Tak sa bude volať ten program! To bude super!“

Ako to všetko začalo?

Tento program vznikol asi už v januári tohto roka. Bratislavská župa pociťovala, že je veľmi nízky aktivizmus v stredoškolskej žurnalistike. Preto sme sa aj chceli pokúsiť zlepšiť toto „podhubie“. My sme sa stále pohrávali s myšlienkou, kedy ho spustiť a teraz, keď vlastne župa iniciovala tento problém, potrebujeme nutné riešenie. Župa sa snaží totiž zlepšiť stredoškolské školstvo a vráža do toho veľmi veľa peňazí. Zatiaľ sme ale začali len mapovaním, čo je zároveň aj jedným z našich cieľov – zmapovať všetky školy v Bratislavskom kraji a ich stav, čiže či tam majú nejaké médium, aké, prípadne na akej je úrovni. Takže takto to začína a prichádza k náboru. Na všetky školy v Bratislavskom kraji sme poslali e-maily, volali im, o čom je vlastne ten program a či sa chcú vôbec zapojiť.

Ako bude 662 fungovať?

Vytvoríme samostatné ciele pre každé médium, ale bude to fungovať tak, že budú tri veľké stretnutia, kde sa stretnú všetky vybraní účastníci a mimo toho sa budú stretávať každý mesiac so svojím mentorom. Ten im nastaví ciele na každý mesiac, plus s nimi rieši aktuálny stav média. Snaží sa nie úplne riešiť problémy, skôr ich navádzať na riešenia. Mentor ti do toho média nemôže zasahovať, iba ti povie svoj názor, prípadne je ako tvoj „kritický kamarát“, ktorý ti vysvetlí, že „toto nerobíš dobre, prečo a ako by som to ja riešil na tvojom mieste, ale je na tebe ako to spravíte“.

V októbri by malo byť prvé stretnutie. Zúčastnia sa na ňom tí vybraní spolu s našou event-manažérkou Miškou, ktoré organizuje naše akcie. Miška vytvorila štruktúru, ktorej súčasťou bude aj, že si každé médium bude musieť vytvoriť svoj fiktívny životopis. Čo všetko zažili, čo všetko majú a plus akoby taký profil, že „takto píšeme“, nejaké ukážky a tak. To isté sa zároveň vytvorí aj pri mentoroch. Každý mentor bude mať v skratke napísané body, čo dosiahol a prečo je mentorom. Potom sa budeme snažiť rozdeliť tie skupiny s tým, že zorganizujeme stretnutie, kde budú mať päť minút na to, aby sa tí mentori porozprávali s každým časopisom o hlavných témach, ktoré ich zaujímajú, prípadne čo ešte nevedia z prihlášky alebo z toho profilu. Potom sa účastnícke skupinky rozdelia k mentorom. Vychádza to tak, že bude 4 – 5 skupiniek na jedného. Po tomto veľkom stretnutí, keď sa rozdelia, bude každomesačné stretnutie. Po každom stretnutí príde feedback účastníkom aj mentorovi a vďaka tomu budeme stále zlepšovať v priebehu toho programu celý projekt.

A čo ďalej?

Následne príde druhé školenie, ktoré sme si naplánovali na december. Predpokladám, že to bude venované marketingu, pretože to je téma, ktorá je podľa mňa zle pokrytá na stredných školách. Takže sa budú učiť, ako robiť svoj marketing v malom. Chceme hlavne, aby si potom vedeli spraviť vlastné grafické príspevky zadarmo – nejaké posty na Facebook a tak. Ale aby sa aj naučili používať také veci ako Photoshop alebo jeho „základné podoby“, ako si nastaviť Facebook reklamu, ako si vytvoriť Instagram, čo tam dávať a kedy to tam dávať.

Celý program trvá do mája a v júni bude záverečná ceremónia. Na tej si spravíme takú spoločnú reflexiu celého programu so všetkými účastníkmi, bude to zároveň aj veľký deň networkingu. Chceme tam ale pozvať aj známejších ľudí, máme napríklad kontakt na Oli Džupinkovú, Sajfu a tak. Tí by sa mohli o tom s nimi porozprávať. Zároveň chceme, aby sme si tam nastavili ešte jeden cieľ alebo skôr víziu. Tým, že sa s nimi už nebudeme vídať tie ďalšie roky, tak každá skupina by mala mať nejaké poslanie alebo teda víziu, že čo chcú ďalej robiť.

Budú si musieť účastníci tento program zaplatiť?

Nie, je to bezplatné.

Máte ako organizátori a mentori z tohto programu peniaze?

Nie.

Hľadali ste pre tento projekt aj nejakých investorov?

Nie, všetko zastrešuje župa. Tým, že to iniciovala ona, tak to aj zastrešuje.

Bude súčasťou programu aj nejaké školenie všetkých redakcií?

Áno, máme v pláne jeden celý víkend, len je to veľmi finančne náročné. Hlavne aj pre tých účastníkov, pretože by si museli už niečo doplácať aj oni.

Sú v pláne aj jednodňové školenia, ktoré budú tri a na tých vždy pokryjeme tému, ktorú  považujú redakcie za problémovú. Či už je to ako vytvárať content alebo ako robiť marketing. Každá téma týchto školení vzíde z feedbacku a z komunikácie s mentorom. On bude vedieť, čo im robí problém a keď prídeme na nejakú tému, ktorú majú tie médiá spoločnú, tak sa nám oplatí to školenie spraviť.

Chceme im spraviť tiež teambuilding ale zároveň, aby na ňom vytvorili aj nejaký svoj produkt a aby sa naučili trošku pracovať pod tým časovým stresom.

Myslíš, že im to školenie na niečo bude?

Myslím, že áno. Lebo nemyslím si, že každý časopis dokáže za víkend vyprodukovať nejaké malé svoje číslo a časový stres je podľa mňa dobré si vždy otestovať. Pretože nie veľakrát sa do toho dostaneš, ale keď sa do toho dostaneš, tak veľmi málo ľudí z toho vie nejakým spôsobom vykorčuľovať.

Ako sa môže študentská redakcia zapojiť do tohto projektu?

V e-maily, ktoré sme rozposlali na stredné školy, bola prihláška. Tam je online dotazník, kde vypíšu, o aké médium ide, kto ho zastupuje, pretože očakávame, že bude mať aspoň dvoch zástupcov. Nie vždy tá redakcia má nejakého zástupcu. My ani nechceme, aby tam bol vyslovene nejaký zástupca šéfredaktora alebo šéfredaktor, ale potrebujeme osobu, s ktorou budeme komunikovať. A predsa len nemôžeme zavolať na stretnutie celé tímy redakcií.

Budete komunikovať s pedagógom alebo so študentom?

My ideme vždy cez mladých lídrov, takže cez študentov.

Ako by si ty osobne presvedčil študentskú redakciu, aby sa do vášho projektu zapojila?

Osobne by som asi očakával, že proaktivita príde od nich. Asi by som im len vysvetlil, čo všetko im to dá do ich redakčného života, prípadne nech myslia na budúcnosť. Napríklad ja si myslím, že je dôležité, aby si sa ako stredoškolák aktivizovala už na strednej škole, lebo som to robieval a zrazu sa ti úplne zmení životopis. Môžeš ísť pracovať hocikde a kam chceš, tam skrátka prídeš.

Budete spolupracovať aj s profesionálnymi médiami?

Nechceme ísť do toho až takto komerčne. Skôr sme rozmýšľali nad nejakým projektom ako je napríklad Štúrovo pero. Tých by sme chceli osloviť. Alebo existuje ešte súťaž Mladý reportér. Keďže tým, že je to všetko neziskové, nechceme ísť do toho tak komerčne a je to len pre Bratislavský kraj. A tým, že to podporuje župa, by to bol asi trošku problém, keby sme to dávali do nejakých veľkých médií. Vyzeralo by to, že robíme stále pod župou, ale my sme vlastná organizácia. Máme svoju suverenitu, aj keď so župou veľmi úzko spolupracujeme, ale nechceme to nejak veľmi propagovať. Sú aj iné projekty, ktoré sa propagovať oplatí, ale toto je len pilotný ročník, takže to rozdáme tak, ako vieme a preto aj začíname iba s 10 školami.

Myslíš si, že spolupráca na tomto projekte vydrží? 

Toto je len pilotný ročník. Dúfame, že ten program bude pokračovať a tie školy už zmapované máme. Takže vieme, kde treba čo rozvíjať. Za ten rok sa to možno zmení, ale nepredpokladám, že na každej škole sú takí iniciatívni ľudia, ktorí budú meniť svoj časopis alebo médium tak rýchlo. Takže to ideme otestovať, pretože nevieme, ako presne to bude fungovať. Ale predpokladám, že je to nastavené na nejaké normy, ktoré tu už boli aj predtým pri iných projektoch, takže si myslím, že to pôjde ďalej.

 

Foto: LinkedIn