„Prečo pes vrtí chvostom? Pretože pes je múdrejší ako jeho chvost. Ak by bol múdrejší chvost, vrtel by chvost psom.“
Tvrdenie, ktorým začína film Vrtieť psom (Wag the Dog). Za psa by sme mohli označiť médiá a za chvost ostatnú populáciu, keďže prostý ľud sa ľahko a rád necháva ovládať. Podľa môjho názoru sa však priemerný ľud považuje za múdrejší ako médiá a necíti sa tak ľahko ovplyvniteľný, ako v skutočnosti je. Preto by sme mohli za psa označiť ľud a za chvost médiá, ktoré občas naozaj psom zavrtia.
Film je satirou západnej demokracie, pričom poukazuje na neobmedzenú moc médií alebo ešte skôr na ovplyvniteľnosť ľudí a ich neschopnosť kriticky myslieť. Jedná sa o fiktívny príbeh, keď mal prezident USA sexuálnu aféru (alebo aj nemal, dôležité je, že sa toho s veľkou radosťou chytia médiá) so skautkou. Aféra sa mala odohrať iba dva týždne pred prezidentskými voľbami.
Úlohou najbližších spolupracovníkov prezidenta bolo ututlať jeho malý prešľap, nech to stojí, čo to stojí. V tomto duchu sa Conrad Brean (Robert De Niro), ktorého by sme mohli označiť za konzultanta prezidenta, rozhodne ísť do vojny s Albánskom. Je dôležité ísť do vojny, žiadna vojna však vyhlásená nebude. Preto zájde za hollywoodskym producentom, ktorý vojnu vyrobí, lebo ľudia si pamätajú obrázky. Vytvoria ilúziu ozbrojeného konfliktu natočením krátkeho videa, v ktorom albánske dievča uteká pomedzi ruiny rodnej dediny, nahrajú piesne, naoko mobilizujú námornú flotilu... Iba z toho dôvodu, aby bola na všetkých obrazovkách vojna s nič netušiacou krajinou, nie však sexuálna aféra prezidenta so skautkou.
Je to skvelý príklad agenda setting, keď stačí, že ten správny človek len trochu utrúsi na správnom mieste a myšlienky občanov smerujú presne tam, kam si dotyčný želá. Takpovediac zavrtí psom. Vojna je šoubiznis a preto, aj keď sa vo filme protikandidát na prezidentské kreslo spoločne s CIA pokúsi „ukončiť vojnu“ vystúpením v TV, si kreatívnejšia partia manipulátorov v podaní skvelého Roberta De Nira a Dustina Hoffmana hravo poradí. Konkrétne vymyslením nového príbehu, v ktorom vojna síce skončila, ale americká armáda zabudla na vojaka, ktorého sa súčasný prezident zaviazal priviezť domov. Tým sa potvrdzuje aj teória veľkej lži, kedy je veľká lož uveriteľnejšia ako malá, obzvlášť, keď je dostatočne rafinovaná.
Film mal premiéru pár týždňov predtým, ako prepukla aféra medzi Billom Clintonom a Monicou Lewinskou, po čom nasledoval vojenský konflikt v Kosove. Je nedôveryhodné, ak nie priam neuveriteľné, že by tvorcovia filmu nemali žiadne informácie alebo skúsenosti s tým, ako médiá dokážu zmanipulovať verejnú mienku. Obzvlášť, ak vezmeme do úvahy, že začiatok konfliktu v Kosove mal veľmi podobný priebeh ako v tomto filme.
Foto: Filmklub
