Takmer dokonalá rozprávka. Má veľa, ale mohla mať o niečo viac

Päť prvých a štyri druhé miesta, jedna zláta a dve strieborné medaily, dva malé krištáľové glóbusy. Zdá sa vám to byť dosť? Zrejme každému áno. Napriek tomu mrzí, že tento krásny príbeh nie je zakončený ešte o trošku krajšie.

Anastasia Kuzminová začala písať svoju nádhernú rozprávku 8. decembra minulého roku v rakúskom Hochfilzene. V šprinte na 7,5 km skončila druhá, o deň neskôr už stála na najvyššom stupienky po stíhacích pretekoch.

Podobne začala aj v nasledujúcej destinácii, vo francúzskom Annecy. Tu už dokázala zvíťaziť vo svojom obľúbenom šprinte a v následnej stíhačke brala druhé miesto. Po týchto pretekoch si na seba obliekla žltý dres pre priebežne najlepšiu biatlonistku.

Vianočnú prestávku využila najlepšie ako mohla. Dokonale sa pripravila a na prvých pretekoch v roku triumfovala v šprinte aj následnej stíhačke. Potom však prišlo obdobie sucha. Stratila žltý dres a prestalo sa jej dariť. Zmenila to až na poslednom podujatí pred olympiádou, keď skončila v pretekoch s hromadným štartom druhá. Bolo to vôbec jej prvé pódiové umiestnenie v ročníku v tejto disciplíne.

Takmer dokonalá rozprávka. Má veľa, ale mohla mať o niečo viac

Ďalšie Nastine kroky už smerovali do Pjongčangu. Pod piatimi olympijskými kruhmi jej prvé predstavenie nevyšlo, v šprinte dobehla do cieľa až s 13. najlepším časom. To, čo potom prišlo, by sa mohlo dať do učebníc biatlonu. Nasťa sa v stíhačke dokázala z 13. priečky posunúť až na druhú a pre Slovensko tak získala prvú medailu. Strieborne sa nad Slovenskom zalesklo aj po vytrvalostných pretekoch.

Nasťa mala dve striebra, ale všetci vedeli, že má na to, aby získala aj tú najcennejšiu – zlatú. Aj ju získala, dokonalým, suverénnym spôsobom. Postarala sa o to v pretekoch s hromadným štartom. Do čela šla už po štarte a udržala sa na ňom až do cieľa. Z 20 terčíkov zostrelila 19 a o jej náskoku svedčí aj fakt, že posledných pár metrov mohla odbehnúť so slovenskou vlajkou.

Skvelú formu potvrdzovala aj po olympiáde. Vo fínskom Kontiolahti ešte nie, ale v Osle si už vzala späť žltý dres pre priebežnú líderku. Vďačila za to prvému miestu v šprinte a druhému v stíhačke. Posledné preteky sa konali v jej rodisku, ruskej Ťumeni. Nevyšli jej. Naopak, jej konkurentke Fínke Mäkäräinenovej áno. Dokázala Nasťu predbehnúť v celkovom hodnotení o tri body. Slovenská hrdinka však nesmútila, získala dva malé glóbusy za najviac bodov v šprinte a stíhacích pretekoch.