Pred 28 rokmi bratislavskí vysokoškoláci pochodovali proti vtedajšiemu režimu, aby sme dnes žili v slobodnej krajine. Zástupcovia novej generácie si to spoločne s účastníkmi dôležitého pochodu v stredu 15.11.2017 pripomenuli na pôde Univerzity Komenského.
Bol štvrtok 16. novembra 1989 a bratislavskou Mlynskou dolinou sa informácia o večernom stretnutí v meste šírila nezvratnou rýchlosťou. V dobe, keď neexistovali sociálne siete, sa o všetkom muselo dohadovať iba ústne, a keďže Štátna bezpečnosť mala všade svojich spolupracovníkov, tieto aktivity boli mimoriadne nebezpečné. Študenti sa však rozhodli, že sa aj napriek hrozbe vylúčenia zo školy stretnú a vyjadria tak svoj nesúhlas s vtedajším komunistickým režimom. Údaje o počte zúčastnených sa líšia, rátať však môžeme v stovkách.
Vysokoškolskí študenti sa vo štvrtok 16. novembra 1989 zišli na Hodžovom námestí, kde ich rýchlo obkolesili policajti. Odvážni mladí ľudia cítili strach, ale aj napriek nemu neustúpili a podchodom sa presunuli na Poštovú ulicu. Držiac sa za ruky a skandujúc rôzne heslá nahlas vyjadrovali svoje názory, čo bol v tom období mimoriadne odvážny čin. Skupina vysokoškolských študentov sa dostala až pred budovu vtedajšieho ministerstva školstva, kde pochod vyvrcholil konfrontáciou s predstaviteľmi vtedajšieho režimu. „Tam sme si otvorene dovolili požadovať veci ako sloboda, školské reformy, vyššia účasť vysokoškolákov na formovaní školského zákona, či pravda o minulosti, pretože sme žili v jednom veľkom klame,” priblížil udalosti spred 28 rokov Radoslav Števčík, súčasný starosta mestskej časti Bratislava-Staré mesto. Aj on bol medzi študentmi, ktorí sa spontánne dohodli a vyšli do mesta vyjadriť svoj názor na vtedajšie fungovanie krajiny „Šestnásty november bol v mojom živote zlomovým okamihom a nikdy som neľutoval, že som vtedy bol tam, kde som bol. Myslím si, že každý z nás by tam šiel opäť a rovnakým spôsobom by sme demonštrovali našu túžbu po pravde, slobode a lepšej spoločnosti,” dodal Števčík.
Spontánny nápad študentov v Bratislave bol predzvesťou toho, čo sa o deň neskôr udialo v Prahe a všetkého, čo sa dialo po zvyšok novembra 1989 v celom vtedajšom Česko-Slovensku. Odvážni vysokoškoláci dali režimu jasne najavo svoj nesúhlas a ich požiadavky zneli čoraz hlasnejšie, až pod veľkým náporom verejnosti komunistický režim padol. „Za najväčší úspech novembra 1989 považujem slobodu, ktorú sme vtedy žiadali, a ktorú sa nám potom spoločne podarilo vybojovať pre celú našu krajinu. Považujem za dôležité, aby sme túto slobodu chránili. To, že sa dnes môžeme slobodne stretávať, že môžeme diskutovať a vyjadrovať svoje názory, to nebolo vždy samozrejmé a v niektorých krajinách sveta to stále nie je samozrejmé. Preto si to ceňme a chráňme,” povedal Radostal Števčík.
Pamätná tabuľa na pamätnom mieste
Udalosť bude už navždy pripomínať pamätná tabuľa na budove Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí, ktorú tam v roku 2009 umiestnil Ústav pamäti národa v spolupráci s Univerzitou Komenského v Bratislave. Práve na tomto mieste sa včera stretli účastníci pochodu z roku 1989 so súčasnými vysokoškolákmi, ale aj so zástupcami verejnosti, aby si dôležitý moment slovenských dejín pripomenuli a k tabuli na počesť všetkých účastníkov pochodu spred 28 rokov symbolicky položili vence. „Boli to študenti, ktorí zdvihli hlavy a odmietali prežiť svoje životy v komunistickom režime. Ich aktivity vyvrcholili práve pamätným pochodom, ktorým o jeden deň predbehli svojich pražských kolegov. Na svoju dobu išlo o veľmi odvážny čin, veď riziko vylúčenia zo školy a zo štúdia bolo odvážnou hrozbou, ktorú však už orgány univerzity nestihli uskutočniť,” povedal pred univerzitnou budoviu hovorca Ústavu pamäti národa Jerguš Sivoš.
Foto: Veronika Pancuráková
