Podľa OSN skončí v koši viac ako tretina celosvetovo vyprodukovaných potravín. Alexandra Kolárik z Free Food tvrdí, že zmena začína u nás doma, v našich kuchyniach a chladničkách. Ako je to s uvedomelým stravovaním a udržateľnosťou? Dozvieme sa to na treťom ročníku Festivalu udržateľnosti Pomalo, ktorý sa uskutoční 17. – 18. októbra v bratislavskej Starej tržnici.
Rúbeme stromy a plytváme vodu na to, aby sme tretinu jedla vyhodili do koša
Ako veľmi plytváme jedlom? Je to veľmi zlé, konštatuje Alexandra Kolárik z Free Food. „Odhaduje sa, že od roku 1974 sa plytvanie potravinami celosvetovo zvýšilo až o polovicu. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo skončí ako odpad vyše tretina celosvetovo vyprodukovaných potravín určených pre ľudskú výživu. To predstavuje približne 1,3 miliardy ton za rok, a to napriek tomu, že 870 miliónov ľudí na svete hladuje,“ vysvetľuje Alexandra Kolárik, ktorá s témou plytvanie jedlom vystúpi na dvojdňovom Festivale udržateľnosti Pomalo. Kolárik zároveň dopĺňa, že ak to takto s plytvaním pôjde ďalej, tak do roku 2050 by sme mali zvýšiť produkciu potravín o viac ako 60 percent, aby sme boli schopní nakŕmiť rastúcu populáciu.
„Neuvedomujeme si, že plytvanie nie je len finančnou stratou, ale že má aj obrovské negatívne ekologické dôsledky,“ tvrdí Kolárik a poukazuje na fakt, že neustále narastajúci dopyt po potravinách zvyšuje ich cenu. „V preklade rúbeme stromy a plytváme vodou na to, aby sme tretinu jedla vyhodili do koša. Ročne vyhodíme toľko mäsa, ako keby sme zabili približne 75 miliónov kráv, ktoré nikdy nezjeme,“ vysvetľuje.
Ako ďalej uvádza, najčastejšie končí v koši pečivo, ovocie, zelenina a určite aj potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti alebo spotreby. „Často tiež navaríme pre rotu a pritom zabudneme na mrazničku, a tak sa vyhodí aj jedlo, nad ktorým sme strávili nemalý čas v kuchyni. Čo sa týka obchodníkov, v ich ,košoch‘ určite nájdete aj bezchybné kúsky ovocia či zeleniny len preto, lebo sa musel vyprázdniť regál pre nový tovar. To isté sú reštaurácie, pri ktorých je legislatíva nekompromisná – po uplynutí troch hodín od tepelnej úpravy putuje jedlo do koša.“
Väčšina z nás si svoje veci už neopravuje
V minulosti bolo bežné, že ak sa niečo pokazilo, tak sme si to opravili sami alebo vec zobrali opravárovi. Dnes je to tak len zriedkavo, teda pokiaľ nie je pokazený produkt ešte v záruke. „Podľa európskych štatistík z veľkej miery je to tak preto, že si myslíme, že oprava je príliš komplikovaná bez toho, aby sme to vôbec niekedy skúsili. Ďalšie argumenty sú čas, nedostupné súčiastky či nástroje, a tiež chýbajúce informácie a návody k oprave,“ vysvetľuje Daniela Laluhová z neziskovej organizácie Repairably, ktorá sa snaží zaviesť certifikáciu opraviteľnosti a vytvoriť platformu pre jednoduchú a dostupnú opravu pre spotrebiteľa.
„Prechod na opraviteľnosť ako systémová zmena bude mať pozitívny environmentálny, ekonomický a sociálny dopad. Hlavnými vplyvmi sú šetrné nakladanie s obmedzenými zdrojmi, zníženie množstva odpadu, cirkularita, zvýšenie hodnoty výrobku, podpora lokálnej zamestnanosti, rozvoj second hand trhov, identifikácia zodpovedných výrobcov a podpora uvedomelého nákupného rozhodnutia u spotrebiteľa,“ tvrdí Daniela Laluhová.
Revolúcia opraviteľnosti a problém plytvania jedlom nebudú jediné témy na dvojdňovom Festivale udržateľnosti Pomalo. Návštevníci sa budú môcť naučiť, ako si zrecyklovať košeľu, vyrobiť si olejovú kocku, tablety do umývačky, balzam na pery či sa dozvedieť, ako žiť udržateľne. Zoznam workshopov nájdete na facebookovej stránke festivalu.
Zdroj: Pomalo
Foto: Facebook/Pomalo
