Tetovanie skrášľuje telá ľudí už niekoľké desaťročia, avšak za umenie sa považuje len krátku dobu. Čo sa nám však hneď vybaví pod pojmom tetovanie, sú predsudky. Práve tie sa snaží búrať Laura, ktorá do svojho povolania vkladá lásku a svoj cit k umeniu.
Tetovaniu sa začala venovať tesne pred dokončením Strednej umeleckej školy v Trenčíne, kde sa stretla s rôznymi druhmi umenia od animácie, kresby figúry až po video a fotografiu, ktorú finálne vyštudovala. Samotná fotografia ju však nenapĺňala do takej miery, aby sa jej venovala celý zvyšok života. Netrvalo dlho a tak po jej prvom tetovaní, ktoré si dala vo svojich šestnástich rokoch, pochopila, že je týmto odvetvím neuveriteľne fascinovaná. Myšlienka zvládnutia takejto práce ju vtedy ani len nenapadla, no zlom prišiel práve pred obdobím maturity, kedy sa musela rozhodnúť, akým chodníčkom pôjde ďalej. „A tak som musela zatnúť zuby a ísť si za svojím cieľom." uviedla Laura.
Bolo ťažké presadiť sa v tomto umeleckom obore? Sú mladým začinajúcim taterom vo veľkej miere otvorené dvere, alebo je pre nich menej vhodných podmienok?
Presadiť sa určite nebolo ľahké. Momentálne veľa ľudí začína tetovať s vidinou zárobku peňazí. Veľakrát sa ma ľudia popri tetovaní pýtajú, či im stačí kúpiť si čínsky strojček a zopár farieb a podobne. Ľudia by to mali robiť hlavne so zanietením, pretože to inak nemá cenu a po čase to vzdajú, je to totiž veľmi náročná práca. Začínajúci tatéri to majú teraz veľmi ľahké vďaka vysokému počtu ľudí, ktorí si chcú dať tetovanie a aj vďaka sociálnym sieťam. Horšie je to už pri zháňaní práce v štúdiách. Dôležité je byť priebojný a nevzdávať sa.
Kto alebo čo ťa motivuje?
Motivuje ma veľa vecí. Chuť sebazdokonaľovať sa, dokázať niečo sebe a okoliu. Začiatky boli veľmi ťažké, dokonca mi jeden z členov rodiny povedal, že to nedokážem. To ma však nezastavilo, práve naopak, išla som ďalej za svojím snom. No najväčšia motivácia je, že práca, ktorú robím ma neskutočne baví a chcem sa jej ešte dlhé roky venovať.
Bývaš na seba samu kritická?
Haha, a ešte ako. Každý jeden človek, ktorý niečo tvorí, podlieha sebakritike. Je to svojím spôsobom veľmi pozitívna vlastnosť, pretože tá nás posúva stále vpred. Hlavné je, že na mňa nie sú kritickí zákazníci, to by bolo horšie.
Ako by si opísala svoju prácu? Čím sa tvoja práca odlišuje od iných tatérov?
Moja práca je veľmi premenlivá, ale najčastejšie robím čierne linkové veci. Mám veľmi rada tieňovanie linkami, takzvaný crosshatching alebo bodkami, takzvaný dotwork. Všetko sa to robí čiernou farbou na linky a práve tá v koži ostane najdlhšie sýta. Odlišujem sa možno nejakými prvkami, ktoré ja sama nevidím, ale ľudia mi často hovoria, že moje veci rozpoznajú. Podvedome som si zrejme vytvorila nejaký štýl, ktorý do prác dávam a, samozrejme, vkladám do nich srdce.
Kde vidíš samú seba o päť rokov? Aké sú tvoje plány, sny?
Päť rokov je veľmi dlhá doba. Chcem však chodiť na hostingy po svete, čo znamená, že tetujem ako hosť v zahraničných štúdiach na krátku dobu a potom sa zas v kľude vrátim do toho svojho. Určite sa však chcem venovať tomu, čo robím, robím to najradšej.
Ak by si mala opísať tvoje umenie jedným slovom, aké by to bolo?
Ak by som mala nazvať moje umenie jedným slovom, bol by to POCIT. Krásne zhŕňa to, o čom to celé je. Mám nejaký pocit a tak ho dám na papier. Niektoré moje práce si ľudia vyberajú podľa toho, že sa trafím do ich pocitov. Aj samotné tetovanie je veľmi o pocitoch. Prvotne sú to pocity šťastia, vzrušenia, zároveň strachu z niečoho nového a hlavne z pocitu, že tetovanie ostáva s človekom poväčšine natrvalo. Myslím si, že tieto pocity sú často aj budičom túžby po tetovaní a to je to, čo na tom celom mám tak rada.
Teraz už len ostáva otázka, kde by ťa nadšenci tetovaní našli?
Momentálne pôsobím v štúdiu Tribo v Prahe. ( https://www.facebook.com/tribotattoo/ ) Moju ostatnú tvorbu môžte nájsť na mojom instagrame, kde mám všetky tetovania zverejnené.
Laure ďakujem za rozhovor a prajem jej veľa šťastia a úspechov na jej „tetovaciom" chodníčku.
