Rozhovor s foodblogerkou Veronikou: jednoducho, rýchlo a chutne

Recepty, ktoré sú jednoduché, rýchle a hlavne chutné (ideálne pre každého študenta). Týmto mottom sa riadi Veronika, keď vymýšľa a pripravuje recepty do svojho blogu Lenivá Kuchárka. So svojím jedlým umením získala 1. miesto v súťaži Bloger roka 2017 v kategórii Gastronómia a pre viaceré začínajúce blogerky môže byť inšpiráciou.

Čo ťa viedlo k tomu založiť si blog?

K založeniu blogu Lenivá kuchárka ma naviedli kopiace sa ústrižky receptov v zásuvke stola a neskutočné množstvo záložiek v počítači, každá z nich na recept. Dokázala som stráviť hodiny prezeraním rôznych blogov, stránok či relácií o varení. A tak jedného dňa po mojom vydarenom pokuse upiecť niečo chutné mi priateľ navrhol, že by som si mala založiť blog, aby moja kuchárska energia a radosť mohla prúdiť k ďalším ľuďom. Moja odpoveď bola spontánne áno – mať miesto, na ktorom sa môžem aspoň virtuálne deliť o niečo, čo ma baví a napĺňa, bolo vždy to, čo som chcela.

Aké boli prvé reakcie na Lenivú kuchárku?

Prvé reakcie boli primerané mojim výstupom. :) Neriešila som, ako by mal vyzerať kvalitný blog a čo by mal obsahovať, ale len som navarila či napiekla, rýchlo svoj výsledok odfotila a zavesila na blog Lenivá Kuchárka. Až neskôr som si uvedomila, že ak chcem ľudí inšpirovať, musím ísť vlastnou cestou, zdieľať svoje myšlienky a hlavne snažiť sa každý deň zlepšovať a byť lepšia ako včera. A výsledky a milé reakcie od ľudí sa dostavia časom, hlavné je to nevzdávať a neporovnávať sa s ostatnými.

Existuje nespočetne veľa receptov. Niektorí z nás si dokonca myslia, že nový recept sa vymyslieť nedá. Akoto, že tebe ich na blogu stále pribúda? Kde berieš inšpiráciu?

Ja mám na to podobný názor. :) Je to tak trochu ako s vynálezmi, ale tie naše kuchárske majú menší dosah na ľudstvo. Keď si myslíme, že sa nám podarilo vytvoriť chuťovo úžasný recept, ktorý je zaručene výsledkom našej fantázie pri kombinovaní ingrediencií, nikdy si nemôžeme byť istí, že podobný recept už nespravil niekto na opačnej strane zemegule. Ja čerpám inšpiráciu na recepty všade -  na trhu, z rodinných spomienok, z kuchárskych relácií a dokumentov, v reštauráciách, v knižkách a na iných blogoch. Blogov, ktoré sa venujú jedlu, sú tisíce a ak by som mala vyskúšať každý jeden recept, ktorý som si uložila do svojich jedlo záložiek, trvalo by mi to asi 5 rokov.

Na tvojom blogu čitatelia nájdu aj bezlepkové recepty. Prečo si sa pre ne rozhodla?

Počas vysokej školy som pracovala v obchode so zdravou výživou. Stretla som sa s viacerými zákazníkmi, ktorým zistili celiakiu alebo intoleranciu na lepok. Väčšinou boli zmätení a tak trochu zúfalí, pretože nevedeli, aké potraviny by si mali nakúpiť a čo variť a piecť. Často som im preto radila, na ktorých stránkach nájdu bezlepkové recepty a aké múky a suroviny môžu kombinovať tak, aby si z nich dokázali upiecť chutný koláčik. Preto som prirodzene po vytvorení blogu začala tvoriť aj bezlepkové recepty, aby som ľuďom ukázala, že bezlepkovo sa dá piecť aj bez použitia bezlepkových zmesí, ktoré väčšinou nemajú najlepšie zloženie a sú aj cenovo drahšie.

Na internete nájdeme veľa kuchárskych blogov, nebojíš sa konkurencie?

Asi by bolo opovážlivé povedať nie. :) Ako hovoríš, blogov zaoberajúcich sa jedlom je neúrekom a to nielen na Slovensku, ale i v Čechách a zahraničí. Každý deň vznikajú nové, ale navzájom sa líšia prístupom k jedlu, vytváraniu receptov, fotografii, v dizajne blogu a v komunikácii s fanúšikmi. Výsledkom je teda úplne odlišný blog, pričom každý z nich si nájde cestu k svojim fanúšikom. Ďalších foodblogerov nevnímam ako konkurenciu, rada sledujem čo robia a ešte radšej by som s nimi nadviazala priateľstvo, pretože jedlo spája a myslím si, že by sme si mali čo povedať a mohli sa tak  navzájom obohatiť.

Rozhovor s foodblogerkou Veronikou: jednoducho, rýchlo a chutne

V čom je tvoj blog jedinečný?

Hmmm. :) Často dostávam túto otázku a predsa na ňu nepoznám jednoznačnú odpoveď. Myslím si, že moja snaha neustále sa zlepšovať v každej jednej oblasti blogovania, pokora a tak trochu aj detská zvedavosť všetko skúsiť a ochutnať spôsobujú jemné odlíšenie od ostatných blogov.

Získala si titul Bloger roka v kategórii Gastronómia. Zmenilo toto ocenenie niečo?

V prvom rade ma to veľmi potešilo. :) Získala som vďaka nemu spätnú väzbu od porotcov, ktorí hodnotili niekoľko kategórií, ako napríklad prácu so sociálnymi sieťami, prácu s obsahom, s fotografiou a celkový dojem  z blogu vrátane receptov. Zistila som, kde sú moje slabé stránky a na čom by som do budúcnosti mala popracovať. Dozvedelo sa o mne viac ľudí, poskytla som rozhovory o mojom blogovaní a mala som možnosť vytvoriť niekoľko receptov pre firmy. Ale hlavne ma to nakoplo, pretože som videla, že ak na sebe človek pracuje, skôr či neskôr sa to odrazí na výsledkoch, aj keď je predo mnou ešte dlhá cesta.

Čím viac sú blogy populárnejšie, tým viac vidia rôzne firmy príležitosť ako sa cez ne spropagujú. Vieš si predstaviť, že by sa stal tvoj blog tvojou prácou?

Viem si to predstaviť celkom živo. :D Priznám sa, že ma blogovanie neuveriteľne baví a napĺňa, preto ak by tu bola taká možnosť, veľmi rada by som sa jej venovala naplno. Teraz ňou trávim celé víkendy a poobedia po práci, takže sa u mňa tak trochu vytratil čas na relax a aktívny oddych. Ak by som sa mohla venovať blogu naplno, pribúdalo by viac receptov, najmä na moje obľúbené polievky,  ale hlavne mohla by som si lepšie zadeliť čas tak, aby som popri všetkom stíhala aj napustenú vaňu a sviečky. :D  

Rozhovor s foodblogerkou Veronikou: jednoducho, rýchlo a chutne

Aké rady by si dala začínajúcim blogerom?

Aby ak chcú začať neotáľali a nečakali, kým budú robiť najkrajšie fotky a mať najúžasnejší dizajn blogu. Proste nech začnú, píšu o tom, čo ich baví či trápi a vnášajú do každého príspevku kúsok seba. Nech sledujú aj iné blogy, inšpirujú sa, spájajú sa s inými blogermi a hlavne nech sa neporovnávajú, lebo vždy sa nájde niekto, kto bude robiť niektoré veci lepšie ako ty.

Čo ti lenivá kuchárka dala do života?

Prácu. :D Chuť neustále sa zlepšovať. Priateľov. Vždy vďačnú tému jedlo a všetko točiace sa okolo neho. A zapĺňajúce sa police a doplnky na fotenie, ktoré zaberajú v našom malom byte čoraz viac priestoru. Lenivá kuchárka už pre mňa nie je len blog, ale je aj súčasťou čohosi väčšieho – sna, že sa raz pretaví na plnohodnotnú prácu, ktorá bude dávať zmysel nielen mne, ale aj mojim fanúšikom.

 

Foto: Lenivá Kuchárka